Dieťa za záchvat vzdoru netrestať, nebiť, nekričať a nevysvetľovať. Tu nejde o rozum, o charakter, dieťa to nerobí naschvál rodičovi. Je to prejav ešte nezrelého adaptačného mechanizmu nevyspelého organizmu dieťaťa.
Kedy dieťa najviac zlostí?
Ak niečo nemôže dostať, ak to nie je ako chcelo, bolo proste sklamané. Niečo ho zaujalo a zrazu niekto chce, aby šlo napr.jesť. Má sa obliekať a ono práve nechce.
Detské zlostenie sa nie je chybou vo výchove alebo nejaká porucha, dieťa práve prechádza dôležitým obdobím vývinu svojej osobnosti, vymedzuje sa a vlastne ešte nevie, ako sa ovládať, nemá ešte vyvinutú emočnú sebareguláciu.
TIPY AKO ZVLÁDNUŤ ZÁCHVAT ZLOSTI
Znížte sa na úroveň dieťaťa
Najprv musíte zmeniť svoj slovník a rozprávať rečou dieťaťa. Používajte jednoduché slová a vety. Povedzme, že dieťa si v obchode vybralo hračku a chce, aby ste mu ju kúpili. Drží ju v rúčkach a ani za svet ju nechce pustiť. Vy sa ho snažíte rozumnými argumentmi presvedčiť, že hračku dnes nekúpite. Ono na vás vyvaľuje oči a kútiky úst začína vykrúcať smerom nadol. V očiach sa postupne objavujú slzy a z úst sa derie srdcervúci krik. Prichádza skúška vášho rodičovstva. Ako naschvál na verejnosti. Dieťa protestuje, rozhadzuje rukami, plače. Občas sa hodí i na zem.
Nehovorte naňho opisným a vysvetľovacím spôsobom, aké správanie by ste od neho očakávali. Vašim momentálnym cieľom je zastaviť drámu a upokojiť dieťa. Podľa odborníkov je zbytočné a frustrujúce pre rodiča i dieťa, ak s ním začnete rozprávať štýlom: „Je mi ľúto, zlato moje, že nekúpime macka. Macka máš aj doma, veď sa s ním hráš každý večer. Nemám pri sebe peniaze na ďalšiu hračku, pochop ma.“ Malé dieťa vás nepochopí.
Musíte konať rýchlo a úplne inak. Ak sa dá, zmeňte aj prostredie, resp. okolnosti v akej došlo k tomuto záchvatu zlosti.
Ďalej odporúčame, aby ste sa znížili na úroveň dieťaťa. Fyzicky, aj rečovo. Zn´žte sa telesne na jeho úroveň, aby ste mali oči v rovnakej výške. Zmeňte svoju slovnú zásobu, maximálne ju zjednodušte. Potvrďte, že vidíte, čo chce. – napríklad „áno, chceš macka…..“ žiadne logické vysvetľovanie, poúčanie. „chceš jesť zmrzlinu….“ „chceš si obuť sandále…“
Zmeňte svoju slovnú zásobu a maximálne ju zjednodušte.
Potvrďte, že vidíte, čo dieťa chce. „Macko. Chceš macka! Počujem, že chceš macka.“
„Ó, áno zmrzlina, teraz ju chceš“, joj ako teraz chceš zmrzlinu „
Tvárite sa a aj ste súcitný k jeho potrebe (akokoľvek nezrozumiteľná sa Vám zdá).
Rýchle opakovanie jedného, dvoch kľúčových slov sa ukazuje ako efektívna metóda na zaujatie a pochopenie malých detí, opakujte niekoľko krát dokola, hoci sa vám to zdá až príliš jednoduché. ďalší krok, ktorý môžete použiť je zrkadlenie správania. Robte rovnaké dramatické gestá ako dieťa, použite zhodne vysoký tón hlasu, totožnú mimiku. Naladíte sa tak navzájom jeden na druhého, na jednu vlnu. Nadviažete kontakt, spojenie 🙂
TERAZ JE ČAS NA ODOVZDANIE INFORMÁCIE OD VÁS, DOVTEDY BOLO DIEŤA AKOBY HLUCHÉ K VÁŠMU VYSVETĽOVANIU.
Ak vnímate, že Vás dieťa už počúva a pozerá na Vás čo ďalej, skúste mu navrhnúť nejakú alternatívu. Napríklad: „Teraz si zmrzlinu nedáme, ale ak zjeme doma obed, dáme niečo sladké . Môžeš si vybrať nanuk, alebo keksík“.
„Teraz Ti takého macka nekúpim, ale ak budú Vianoce, môžeš požiadať Ježiška, aby Ti takého doniesol.“
Po niekoľkých opakovaniach si vaše dieťa uvedomí, že „ste na rovnakej vlne“, že mu rozumiete, pochopili ste jeho pocity, rozumiete jeho potrebe a upokojí sa. Už v tom nie je samé !!!! Cíti, že ste v tom spolu, to pomáha. Je ochotné spolupracovať.
Využite aj telesný kontakt, upokojte dieťa dotykom, pohladením, ak to dovolí, rešpektujte ho.
Rozprávky z vlastnej hlavy
Ak sa vám napríklad nepáči alebo správanie či nejaká špecifická detská činnosť, môžete vyskúšať metódu poučných rozprávok. Keď budete večer ukladať svoje dieťa do postieľky, porozprávajte mu napríklad krátky vymyslený príbeh o chlapčekovi, ktorý sa nechcel ráno obliekať a čo sa mu preto prihodilo. Prišiel na ihrisko za kamarátmi neskoro a nikoho tam už nenašiel. Stále býval na ihrisku sám. Bol smutný, pretože mu zábava s kamarátmi chýbala a hra osamote vôbec nebola taká zábavná. Jedného dňa sa rozhodol, že sa ráno vždy rýchlo oblečie, aby mohol byť so svojimi kamarátmi. Keď sa mu to podarilo, bol veľmi šťastný. Porozprávajte dieťaťu príbeh v situácii, keď je pokojné a poslúcha, zapamätá si to a podporíte tak jeho žiaduce správanie v budúcnosti.
Ak s správa pekne, pochváľte dieťa za konkrétne správanie v danej situácii ! Aj také chvíle sa cez deň objavia, zvedomíte si ich tak pre seba, ako aj dieťa. Pomôže vám to k vzájomnému pochopeniu potrieb a dobrej citovej väzbe.
Zdroje:
Harvey Karp: Najšťastnejšie dieťa v okolí (The Happiest Baby on the Block), Random House, 2009
Matějček, Z.: Co, kdy a jak ve výchově dětí, Portál, 2013