Ako sa vyvíja koncept smrti u detí, skúmali odborníci už pred vyše 90 rokmi. Mnoho štúdií potvrdilo, že tento vývin je závislý od veku dieťaťa. Počas vývinu sa mení jeho myslenie a v súvislosti s tým aj to, ako vníma smrť. Ako jednotlivé zložky konceptu smrti boli identifikované tieto: nevratnosť, nefunkčnosť, univerzalita, príčinnosť a pokračovanie života mimo telo.
Deti do 5 rokov
Berú smrť ako dočasný a vratný stav, prirovnávajú ju ku spánku alebo k výletu. Spájajú si smrť s konkrétnymi prejavmi – napr. zatvorené oči, odchod preč. Tieto deti si myslia, že mŕtvi môžu ožiť za pomoci lekára, či kúzla. V ich predstavách sa mŕtvi nehýbu, ale cítia, myslia a vidia. Preto často kladú otázky typu, kde sa mŕtvy nachádza, ako sa tam má, čo tam je …
Hoci sú takého otázky pre pozostalých nepríjemné, dieťa na ne potrebuje dostať odpovede. Deti v tomto veku si myslia, že smrti sa dá vyhnúť a že ich sa netýka. Hovorte s deťmi otvorene, buďte autentickí. Čo určite nerobte je, že sa s nimi o tejto téme odmietnete rozprávať. Deti sú zvedavé a zaslúžia si odpovede vzhľadom k svojmu veku. Pre nich smrť ešte nie je tabu, no môže sa ním stať, ak mlčíte a odvrátite pozornosť inam. Vtedy si začnú viac domýšľať a môžu sa stať úzkostnejšími.
Deti vo veku 5 -9 rokov
Tieto deti už vedia, že smrť je konečná a nevratná udalosť, sú ale presvedčené, že konkrétne oni by sa jej mohli vyhnúť, ak budú dosť šikovné, múdre, rýchle … Smrť vzťahujú zväčša na starých ľudí.
Často sa objavuje personifikácia smrti, dostáva rozmery, tvar … Najčastejšie si ju deti predstavujú ako kostlivca, ducha, či klauna. Dieťa postupne porozumie univerzalite (týka sa všetkého živého) a nevratnosti smrti.
Čo pomáha:
- Overte, čo už dieťa o smrti vie, aké ma predstavy.
- vysvetľujte, ak sa dieťa pýta. Overujte porozumenie. Nechajte, nech Vám dieťa zopakuje, čo ste mu vysvetlili o umieraní.
- Používajte konkrétne príklady, ktoré je možné pozorovať (príroda, plamienok sviečky…).
- Korigujte nebezpečné fantázie. Ak ponúknete vlastné dohady, jasne ich označte („Ja si myslím, že …, ale ty si môžeš myslieť …“).
- Zabezpečte štruktúru a čo najviac z pôvodného režimu. Podporujú bezpečie.
- Vyhýbajte sa eufemizmom, môžu byť chápané doslovne a rozvinúť strachy: „Babka zaspala.“ – môže podporiť strach zo spánku „Odišiel na večný odpočinok.“ – strach z každého odchodu, oddychu „Vzal si ho k sebe anjel.“ – vezme aj dieťa, personifikácia smrti „Bola tak dobrá, že si ju Boh povolal.“ – strach poslúchať „Už je na krajšom mieste v nebi.“ – riziko samovražednosti
- Vysvetlite príčinu smrti primerane veku. Uistite dieťa o jeho nevine.
- Uistite, že hoci umierajú aj deti, je to menej časté.
- Vytvorte priestor na hru, kde dieťa môže slobodne vyjadriť o čom uvažuje.
Deti nad 9 rokov
Tieto deti si prepoja jednotlivé atribúty konceptu smrti. Proces trúchlenia u nich prebieha tak ako u dospelých. U starších detí, tínedžerov sa často objavujú otázky na život „po smrti“.
Vedia, že smrť je trvalá. Týka sa všetkých, vrátane ich samých, starých aj mladých. Môže prísť prirodzene, alebo je dôsledkom nehody či choroby. Smrť už nie je osoba, dieťa myslí abstraktnejšie. Môže ale pretrvávať čierno – biele videnie, o smrti môže uvažovať na báze „férovosti“, môže sa detailne pýtať na príčiny. Istotu dieťaťa podporujú jednoznačné dôkazy, preto môže lipnúť na detailoch a opakovaní svojich otázok. Môžu mať obavy o praktické veci (priebeh pohrebu, starostlivosť, financovanie rodiny, vlastné zdravie…).
Čo pomáha:
- Trpezlivo odpovedajte aj na opakované otázky.
- Dieťa Vás nezaháňa zámerne do úzkych, ak sa pýta na zdanlivo morbídne detaily. Ponúkajte fakty, odpovedzte aj na otázky, ktoré sú nepríjemné.
- Ponúknite uistenie, koľko ľudí sa o neho stará, ako prebieha pohreb a pod.
- Je zdravé, že si dieťa „dávkuje smútok“. Môže sa stať, že v jednu chvíľu je veľmi smutné, zanedlho odbehne bezstarostne k hre a smútok sa vráti neskôr.
- Verte mu, ak sa sťažuje na bolesti (brucha, hlavy, svalov, únavu…), navrhnite, nech o bolesti hovorí. • Prijmite možnú väčšiu roztržitosť, slabší výkon dieťaťa, oceňte snahu.
- Ponúknite dostatok priestoru na spracovanie faktov – hra, kresba, písanie listov zosnulému…
Smútok a trúchlenie
Oboje je prirodzenou reakciou na stratu. Podobne ako u dospelých, aj u detí je smrť blízkej osoby veľmi záťažová situácia, ktorá sa prejaví ako na tele, tak na duši. Trúchlenie je proces, ktorého prejavy môžu mať rôznu intenzitu.
V minulosti existovalo veľa rituálov, ktoré trúchlenie uľahčovali. Ľudia zomierali hlavne doma, deti boli prítomné a boli súčasťou trúchliaceho spoločenstva. Pohreb bol akousi rodinnou slávnosťou, všetko malo svoj poriadok a ustálenú formu, ktorú sa deti učili od malička (ako sa narába s telom zomrelého, je doma až do pohrebu, v jednej miestnosti, kde sa ostatní prichádzajú modliť … apod.).
Dnes je umieranie a smrť často odosobnená. Pozostalým sa často vyhýbame, nevieme, ako s nimi hovoriť, o to viac, ak sú to deti. Pre deti je potom náročnejšie sa so smrťou vyrovnať.
Zdroje:
Mária Kopčíková: https://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/psychika/trauma/smutok-a-truchlenie-dietata/
https://www.zomieranie.sk/files/pdf/brozura-zs.pdf
Tipy na knihy o tejto téme pre deti od 3-6 rokov nájdete na
https://www.dlouhapuncocha.cz/knihy-stitek-smrt–3-6-roky
Tipy na knihy o tejto téme pre deti od 6-12 rokov nájdete na
https://www.dlouhapuncocha.cz/knihy-stitek-smrt–6-12-let