Zajakávanie, známe aj ako balbutizmus, je porucha reči, ktorá sa prejavuje opakovaním slabík, slov alebo predlžovaním zvukov. Často sa vyskytuje u detí počas vývoja reči, najmä vo veku 2 až 6 rokov, a môže byť prechodné. Včasné rozpoznanie je kľúčové, pretože bez vhodnej intervencie sa môže problém prehlbovať a negatívne ovplyvniť sebavedomie dieťaťa. Správna terapia a podpora v ranom veku zvyšujú šancu na zlepšenie plynulosti reči a znižujú riziko dlhodobých ťažkostí s komunikáciou.
Stres a prostredie môžu výrazne ovplyvniť prejavy zajakávania u detí. V stresových situáciách, ako sú komunikácia s cudzími ľuďmi, tlak na rýchlu odpoveď alebo vystavenie kritike, sa môže zajakávanie zhoršiť. Napäté prostredie doma alebo v škole môže prispievať k zvýšenej úzkosti, ktorá ešte viac komplikuje plynulosť reči.
Tlak na výkon môže prispieť k zhoršeniu zajakávania u detí. Keď sa od dieťaťa očakáva rýchla a plynulá reč, napríklad pri odpovediach v škole alebo pri komunikácii s dospelými, stúpa jeho úzkosť, čo môže viesť k zvýšenej neplynulosti.
Rodičia alebo učitelia, ktorí dieťa nevedomky tlačia k perfektnému výkonu, môžu posilniť jeho pocit nedostatočnosti. Následne sa zajakávanie ešte viac zhoršuje.
Je veľmi dôležité vytvoriť uvoľnené a podporujúce prostredie, kde dieťa nie je hodnotené na základe plynulosti reči, ale dostáva dostatok času na vyjadrenie.
Zvýšenie sebavedomia dieťaťa so zajakávaním vyžaduje trpezlivosť, podporu a pozitívne posilnenie. Rodičia a učitelia by mali oceňovať dieťa za jeho úsilie komunikovať, bez ohľadu na to, či hovorí plynule alebo nie. Je dôležité, aby sa dieťa necítilo pod tlakom a malo priestor na vyjadrenie svojich myšlienok bez prerušovania. Povzbudzovanie dieťaťa, aby sa zapájalo do rozhovorov a aktivít, kde môže úspešne komunikovať, zvyšuje jeho sebavedomie. Dôležitým aspektom je aj vytváranie láskavého prostredia, kde dieťa necíti strach z chyby alebo posmechu.
Pár faktov:
Nástup koktavosti u detí začína najčastejšie medzi 2. a 7. rokom života.
Koktavosť sa v 80 – 90 % objaví u detí do 4 rokov.
Priebeh je buď pomalý a postupný, alebo môže začať náhle.
Najčastejším prejavom je postupné opakovanie začiatočnej spoluhlásky, opakovanie prvého slova, bez uvedomenia si dieťaťa, že sa opakuje.
Postupom času sa porucha reči stáva častejšia a rušivá.
Koktavosť časom vymizne u 65 – 85 % detí.
Logopéd a psychológ zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení zajakávania u detí.
Logopéd sa zameriava na zlepšenie plynulosti reči pomocou rôznych cvičení, techník dýchania a rytmu reči, ktoré pomáhajú deťom kontrolovať zajakávanie. Poskytuje individuálny prístup podľa závažnosti problému a potrieb dieťaťa.
Psychológ pomáha dieťaťu zvládať emocionálne aspekty zajakávania, ako sú úzkosť, nízke sebavedomie alebo stres, ktoré môžu zhoršovať rečové prejavy. Tímová spolupráca týchto odborníkov je často najefektívnejším spôsobom, ako podporiť dieťa a zlepšiť jeho komunikáciu.