Nezaradené

Tipy na zvládanie náročného správania

Niektoré deti prejavujú v triede, či doma isté správanie, ktoré by sme mohli nazvať náročným, na pohľad nezvládateľným. Rodičia či učitelia sa obracajú na odborníkov hľadajúc magické riešenie, ktoré by im pomohlo okamžite ukončiť náročné správanie. Ostávajú sklamaní, pretože rýchle riešenie neexistuje.
Aj keď nemám ani ja kúzelné riešenie na ukončenie náročného správania, popíšem Vám  tipy a stratégie, ktoré môžu ozrejmiť, čo sa za takým náročným správaním dieťaťa skrýva.

Ak ste zaznamenali, že nejaké správanie, je už nezvládateľné, identifikujte, aké:

  • Fyzická agresia: bije, kope, škriabe, pľuje, a búcha hlavou
    • Ničenie majetku: rozbíja okná, hádže predmety, a láme hračky
    Samopoškodzovanie: búchanie hlavou, vytrhávanie vlasov, a škrabanie sa do krvi
    Zvukové prejavy: krik, výkriky a vydávanie nezvyčajných zvukov
    Nezvyčajné pohyby tela: nakláňanie hlavy v nezvyčajných pozíciách, mávnutie rukami, skákanie
    Nespolupráca: nedokončovanie úloh, nedodržiavanie bezpečnostných pravidiel, nedodržiavanie pravidiel v škole a odmietanie plniť úlohyKeď je náročné správanie jasne identifikované, zistite funkciu správania. Čo osoba komunikuje týmito správaniami? Môže to byť preto, že osoba …
    • sa necíti bezpečne, zažíva úzkosť
    • nevie, čo by mal robiť, čo sa očakáva a tak zažíva frustráciu

 

 

Ak nechápe ústne pokyny, dodržiavajte tieto pravidlá:
 Udržiavajte jednoduchú konverzáciu. Obmedzte slová.
Ak je to možné, použite obrázky alebo písané slová na komunikáciu.
Ak nesprávne pochopí iné názory, komentáre:
 Vysvetľovať, logicky postupovať pri vysvetľovaní. Postupujte od detailov ku celkovému pohľadu na túto tému. Zachovajte pokojný tón hlasu.

Necíti sa bezpečne , zažíva úzkosť, frustráciu:
Poskytnite mu miesto, priestor, kde sa môže upokojiť.
Zdieľajte s ním zoznam pravidiel v prostredí, v ktorom sa bude nachádzať a kde sa musia dodržiavať.
Pripravte ho na nové prostredie alebo situáciu tým, že mu vopred vysvetlite, ktoré správanie nesmie použiť.  Je dôležité sa pripraviť na to, že sa tak občas aj stane. Majte s dieťaťom pripravený signál, že sa výbuch už blíži. Aj preťaženie podnetmi môže viesť k frustrácii.

Ideálne je použiť 5 bodovú škálu. Pripájam aj ukážku. Dieťa sa tak učí identifikovať príznaky, ktoré poukazujú na to, že by mohlo dôjsť k nevhodnému správaniu. Také dieťa nemá dostatok sebaregulácie, aby sa regulovalo samé, potrebuje iného, aby mu s tým pomohol. Nácvik je dôležitý, aby sa neskôr dieťa vedelo emočne a behaviorálne regulovať samé. Cieľom je, aby nevhodné správanie postupne vyhasínalo a bolo nahradené iným.

Takisto je naivné si myslieť, že ak sa identifikuje čo dieťa frustruje, tak sa nevhodné správanie už nebude opakovať. Rodič, či učiteľ si môže myslieť, že ak dieťa vie prečo vybuchuje, tak už vybuchovať nebude.

Prevencia je liečbou, aby sa „nádrž frustrácie“ nenaplnila až k výbuchu. Aby dieťa aj vychovávatreľ chápal, čo dieťa frustruje. Aby dieťa si vedelo uvedomiť, že môže dôjsť k výbuchu (vie dať signál, že je na „4“ -viď tabuľka).

Pomôžte dieťaťu nájsť náhradné správanie:

Niektoré správanie môžeme nahradiť niečím vhodnejším, ak pochopíme funkciu správania. Napríklad, ak niekto trhá zošit alebo láme ceruzky pri práci na svojich školských úlohách. Čo sa snaží povedať, môže to byť tým, že je frustrovaný z úloh.

Čo by mohol robiť namiesto deštrukcie. V čase, ak tak nerobí sa o tom môžete rozprávať. Možno potrebuje pomoc s úlohou a tak potrebuje zachytiť ten stav pred výbuchom, aj napríklad pomocou škály (hore ukážka). Napríklad povie „som na trojke“. A vtedy navrhnúť niečo čo pomôže tú frustráciu zvládnuť resp. ak sa dá, odkloniť jeho pozornosť, dokonca na istú chvíľu aj zmeniť prostredie. Odísť z frustrujúcej atmosféry, keď stráca sebakontrolu.

Majte predstavu, že také dieťa vybuchne do nevhodného správania veľmi rýchlo, ako sa hovorí z nuly na sto. Môže to byť aj tým, že žije s istým množstvom frustrácie neustále. Potom  spúšťačom môže byť aj „banalita„ .Potrebné je preto pozrieť sa na situáciu jeho očami. Vyžaduje to trpezlivosť a pochopenie detektíva. Univerzálne riešenia neexistujú, každé z detí je jedinečné a našou úlohou je byť podporný v tom, aby vedelo fungovať  čo najlepšie pre jeho bytie. Aby sa aj jeho dobré a silné stránky vedeli prejaviť.