Pozornosť škôlkarov. Ako ju pozitívne ovplyvniť ?

Pozornosť škôlkarov. Ako ju pozitívne ovplyvniť ?

V predškolskom veku sú deti prirodzene impulzívne a veľmi aktívne. Pozornosť je nestála, ovplyvnená podnetmi, ktoré pochádzajú z okolia. V 3-4 rokoch je necielená, neriadená vôľou. V 5.roku sa začínať sústreďovať, no úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje až v 6.roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je veľmi dôležité pre vstup dieťaťa do školy.

Dieťa v predškolskom veku a to od 3 do 6 rokov prechádza veľkými zmenami v súvislosti so zrením ich CNS (centrálnej nervovej sústavy). Pozornosť je silne ovplyvnená týmto zrením. Ak sa trojročné dieťa vedome sústredí 3-5 minút, považujeme to za normu. Naschvál teraz nehovoríme o mimovoľnej pozornosti, ktorá sa neustále mení a zameriava na objekty v prostredí, ktoré ju práve impulzívne zaujmú. Možno ste už spozorovali, že aj také malé škôlkarske dieťa sa vie samé pohrať a pri nejakej činnosti zotrvá dlhšie, je akoby samo od seba sústredené dlhšiu dobu na jednu činnosť. Pri tejto činnosti je samé. V žiadnom prípade  nie je vhodné do tejto činnosti vstúpiť. Práve sa totiž deje niečo dôležité, jeho CNS dozrieva a vytvára si štruktúry v mozgu, ktoré sú potrebné pre zámernú pozornosť.

Z mnohých výskumov vieme, že schopnosť dlhodobejšieho sústredenia je do veľkej miery geneticky podmienená niektoré deti majú jednoducho to šťastie, že sa dokážu sústrediť lepšie ako iné. Niekoľko nových výskumov nám však ukazuje, že nie všetko je len v našej DNA. Dôležitú úlohu pri rozvíjaní – alebo naopak potláčaní – schopnosti sústrediť zohrávajú hlavne rodičia a blízki opatrovníci.

V zaujímavom výskume amerických psychológov sa sledoval hlavne vplyv matiek a ich interakcie s dieťaťom na schopnosť sústredenia ich detí.

Za pozitívny vplyv na zvýšenie sústredenosti predškolských detí má vrúcnosť a srdečné správanie ich matiek a to najmä ako citlivo reagujú na detské správanie.

Za negatívny typ rodičovského konania považovali vedci aj prílišnú kontrolu zo strany mamy, napríklad keď neustále prikazovala dieťaťu, čo a kedy má robiť, takže dieťa si nemalo šancu nájsť svoj vlastný spôsob práce . Všímali si tiež časté zasahovanie či príliš direktívne správanie zo strany mamy, ktorá nenechala nič na jeho vlastnú iniciatívu

Tie deti, ktorých mamy neboli voči svojim deťom príliš citlivé – teda nerešpektovali ich tempo, snažili sa im podrobne naplánovať všetky aktivity, nevšímali si, čo dieťa momentálne zaujíma, ale vnucovali mu svoje predstavy o tom, s čím a kedy by sa malo hrať, nedopriali mu samostatne sa pre niečo rozhodnúť a zrealizovať to,  mali v dvoch rokoch horšiu schopnosť sústrediť sa. Deti, s ktorými ich mamy jednali citlivo a srdečne, mali väčšiu šancu zlepšiť sa v schopnosti udržať sústredenú pozornosť než deti, ku ktorým sa mamy správali necitlivo a emocionálne chladne.

Na pozornosť predškolských detí má veľký vplyv aj ich vlastná emocionalita. Predškolácke obdobie je silne emočné a deti s a vlastne učia svoje emócie sebaregulovať. Rodičia aj pedagógovia sú tí, ktorí im v tom vedia výrazne pomôcť. Deti, ktoré prežívajú častejšie negatívne emócie- hnev, strach, úzkosť alebo sú aktívnejšie, agresívnejšie a tak sú často napomínané a trestané, majú zhoršenú schopnosť sústredenia. Ocitávajú sa tak v začarovanom kruhu. Cítia úzkosť, ktorú ani nevedia pomenovať, v dôsledku toho sú nepozorné a impulzívne a následne sú napomenuté, potrestané a kruh sa točí dookola. Trest spôsobí uzavretie dieťaťa, negatívne pocity…

Niektoré deti dostali do vienka lepšiu schopnosť sústredenia než iné. Zo psychologických výskumov je zrejmé, že aj napriek vrodeným rozdielom skutočne záleží na tom, ako sa k deťom správame. Ak si všímame ich potreby a signály, prejavujeme im pozitívne emócie, vyvarujeme sa prílišného kontrolovania a hoci sú ešte maličkí, dokážeme im poskytnúť vlastný priestor, pomáhame im vybudovať si jednu zo schopností, ktorá im uľahčí učenie a ich  následné úspešné uplatnenie v živote.

Na záver uvádzame ešte pár dobrých tipov pre rodičov preškolákov.

Detskej pozornosti podľa autorky Vodičkovej škodí :

  • príliš veľa vizuálnych podnetov v podobe rôznych vonkajších reklám
    V súčasnosti sa veľa hovorí o tzv. vizuálnom smogu, ktorý nás obklopuje vo vonkajšom prostredí a podvedome ho vnímame. Aj malé dieťa je nadmerne vystavovane týmto podnetom na ulici, pri ceste autom.
  • preexponované prostredie dieťaťa
    Nadmerná ponuka rôznych podnetov naraz v prostredí dieťaťa naň môže vplývať chaoticky a disharmonicky. Napríklad, ak sa v jednom priestore nachádza stena pomaľovaná figúrkami, vzorkovaný koberec, rôzne farebné obrázky rozvešané po stenách, vzorkovaný záves, príliš veľká škála farieb, to všetko môže na dieťa negatívne vplývať v podobe dráždenia jeho nervového systému.
  • konzumný spôsob života v mnohých rodinách
    V rodinách, kde sa žije príliš konzumným spôsobom života, dieťa často dostáva informáciu, že všetko je dostupné, o nič sa netreba snažiť, že všetko dostane na požiadanie. Namiesto toho, aby bol dieťaťu venovaný čas a dostatok pozornosti, je zaplavované materiálnymi vecami, ktoré však prinášajú iba chvíľkové uspokojenie.
  • nenastavenie hraníc v rodinnej výchove
    Deti, ktoré sú vychovávané príliš voľným spôsobom, sa ťažšie orientujú vo svete, vo vzťahoch, v živote. Keďže nemajú jasne definované hranice, nevedia sa orientovať, čo je správne, kde je priestor druhého človeka, kde je potrebný rešpekt.
  • príliš veľká ponuka pre malé dieťa v podobe možnosti
    Dieťa predškolského veku sa ešte nevie rozhodovať tak ako dospelý. Príliš veľká ponuka pre rozhodovanie ho mätie a uvádza do chaosu. Pole jeho rozhodovania treba zúžiť primerane jeho veku a zrelosti. Trojročnému dieťaťu môžeme dať na výber, či si oblečie modrý alebo červený sveter. Samozrejme, dvanásťročný tínedžer sa rozhoduje úplne inak a jeho zodpovednosť a schopnosť rozhodovania sú oveľa väčšie. Rodičia často v dobrej vôli robia výraznú výchovnú chybu, ak umožnia dieťaťu v predškolskom veku rozhodovať sa o veciach, ktoré neprináležia jeho veku, zrelosti a skúsenostiam.
  • nadmerné množstvo aktivít
    Moderní rodičia sú často príliš angažovaní vo výchove. Organizujú deťom čas a v dobrej viere zaplavujú už trojročné deti veľkým množstvom aktivít v podobe rôznych krúžkov. Pritom si neuvedomujú, že malé dieťa potrebuje skôr rituál, ktorý sa opakuje, svoj stabilný priestor a k tomu občas niečo navyše v podobe výletu, dovolenky, návštevy múzea a pod. Často, hlavne vo veľkých mestách, už troj-, štvor-ročné deti chodia na rôzne krúžky aj viackrát do týždňa, navštevujú reštaurácie namiesto spoločného stolovania doma, cestujú po svete. Rodičia napĺňajú ich život veľkým množstvom zážitkov. Dieťa nemá čas odpočinúť si, byť vo svojom priestore, spracovať, čo zažilo a videlo. Nemá čas ísť na obyčajné ihrisko, šantiť s deťmi, spolupodieľať sa na domácom rodinnom živote.
  • nápor na pozornosť v podobe neustáleho vyrušovania
    Dieťa potrebuje dostatok času na to, aby zameralo svoju pozornosť, pochopilo informáciu, zistilo, čo sa deje okolo, vnímalo súvislosti. Dospelí často robia chybu, keď nedostatočne vnímajú, že dieťa potrebuje čas, aby sa venovalo svojim aktivitám a hrám. Deti sú nimi často vyrušované neustálym hovorením a prílišným reagovaním na ich momentálne potreby.
  • moderné technológie, televízia a multitasking
    Významný nemecký neurovedec Manfred Spitzer, ktorý sa venuje výskumu mozgu a procesom učenia sa u detí predškolského veku, varuje pred digitálnymi technológiami v ranom detstve a prenikaniu počítačov do oblasti vzdelávania. Ako v tomto kontexte povedal: „Kto chce mať z dieťaťa matematika alebo špecialistu na informatiku, mal by sa postarať o to, aby sa v škôlke hralo s prstami a nie s laptopom. A kto berie vážne písanú podobu jazyka, mal by obhajovať ceruzku pred klávesnicami.“

B.Vodičková: Pozornosť detí v materskej škole námety a aktivity, Raabe,2016

Gaertner, B. M., Spinrad, T. L., & Eisenberg, N. (2008). Focused Attention in Toddlers: Measurement, Stability, and Relations to Negative Emotion and Parenting. Infant and Child Development, 17(4), 339–363. http://doi.org/10.1002/ICD.580