Väzba je schopnosť nadviazať spojenie, vzťah s ľuďmi. Ak je človek schopný nadviazať citovú väzbu, je schopný sa spojiť s inou ľudskou bytosťou, je schopný sa spojiť so životom samotným. Odkiaľ táto schopnosť pochádza ?
Väzba prináša do života výživu, vrelosť, vzájomnú podporu, sme schopní nadviazať kvalitné vzťahy.
Už od prenatálneho obdobia má dieťa potrebu spojenia sa , prepojenia s matkou. V maternici je prepojené telesne aj duševne. Po pôrode sa ocitne samé.
Matka však inštinktívne dieťa vezme do náruče, vzájomne sa prepájajú. Vytvára sa citová väzba.
Vzťah nás vyvádza z oddelenosti. Túžime žiť v spojení.
Ak dieťa zažívalo stabilnú, bezpečnú atmosféru, matku, ktorá jemnocitne vnímala jeho potreby a napĺňala ich, ľahšie si vyvinie dôveru vo svet. Verí, že svet je bezpečným miestom pre život a osvojí si skôr optimistické naladenie na svet. Vytvára si bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá slúži ako „vzorec“ pre blízky intímny vzťah.
Prvý rok života je kritický pre schopnosť dieťaťa vytvoriť si väzbu. Počas prvých mesiacov si ani neuvedomuje, že matka je samostatná osoba. Uvedomuje si a zažíva vrelosť, podporu, výživu a dôveruje, že tu bude vždy, ak bude potrebovať. Učí sa obrazne aj doslova naťahovať sa rukami za blízkymi, že tam na druhej strane niekto je. Niekto, kto ich podporí…, kto sa stará, rozumie.
Úlohou matky je vyviesť dieťa z izolácie do vzťahu. Dieťa sa učí, že ak „vykročí“ mimo seba, aby sa mu dostalo pomoci, prinesie mu to uspokojenie jeho potrieb.
K rozvoji základnej dôvery môžete prispieť tým, že budete dostatočne dobrými rodičmi. Nie je nutné byť dokonalými. V priebehu ďalších detských rokov môžete svojim deťom pomôcť v rozvoji základnej dôvery tým, že budete ochotne s nimi komunikovať o ich neistotách, strachu zo zlyhania, že budete ochotní im načúvať bez hodnotenia.